4. Náročné životné situácie sa nechcú kamarátiť s rovnováhou.

Na workshopoch so svojou kolegyňou Zuzkou, často fantazírujeme, a dokonca k tomu vyzývame aj účastníkov. FANTAZÍRUJEME o ľuďoch, zvieratách, ale aj neživých veciach, ktoré sa objavia v popisoch náročných  ŽIVOTných situácií od účastníkov. Stáva sa nám (možno by som to nemala na seba prezrádzať), že sa tak vŹIJEME do svojich fantázií, že prebieha medzi nami veľmi ŽIVÝ dialóg napr. o tom, čo si myslí dlážka, alebo nábytok, v miestnosti,.... kde sa zadaná situácia odohráva. Čím absurdnejšia predstava, tým komickejšie prevedenie stvárňujeme.
A čo funguje mne keď sa ocitnem napr. doma v náročnej situáciami so svojim partnerom, alebo deťmi?
Napr. začnem mať fantáziu o tom, prečo nie sú riady v umývačke . A tak poviem takým začudovaným hlasom: „ Nikto si nás tu nevšíma, asi sme čarovné, nás tu vôbec nie je vidieť. Pozri tanier, všetci chodia okolo, a oni nás nevidia. Máš pravdu pohár, ako sa to stane, že keď sme v skrinke, tak sa po nás neustále načahujú nejaké ruky a teraz, ani jedna.....Musíme niečo vymyslieť, lebo o chvíľu začneme SMRDIEŤ. A možno práve naopak. Nevymýšľajme nič, len tu pekne zostaňme a poriadne im tú navoňanú kuchyňu zasmradíme....................“ Zvyčajne to moje dospelé „deti“ nevydržia a buď sa pridajú alebo to, čo prichádza na záver je , že  sa na tom naSMEJEME. Aj to mi pomáha zostať v rovnováhe a NEBRAŤ SEBA ani ŽIVOT príliš VÁŽNE.