8. Myslíte si , že KARTY vždy VEDIA to, čo my nevieme ?

Pri hľadaní ROVNOVÁHY sa vydávame rôznymi cestami.  Niekedy nemáme dosť trpezlivosti, ísť po tej svojej , alebo túžime ísť práve po takej, ktorá vedie jednoznačne k šťastiu, láske. Napr. takou, akou kráča „sused..., kolegyňa....“  a pýtame sa kedy už budem na takej ceste, alebo dokonca na jej konci....... a stretnem nejakého princa na bielom koni?“ Akosi tušíme, že odpoveď existuje. Potom je logické, že keď existuje a mi ju nepoznáme, existuje niekto iný, kto ju pozná. A tak ideme za kartárkou, alebo vešticou.
KARTY predsa NEKLAMÚ“. O to väčšie prekvapenie, keď sa po čase ukáže, že to celkom, alebo vôbec nevyšlo. Nie, karty neklamali, iba my sa radi klameme, že niekto , môže o nás vedieť viac, ako to vieme my, aj keď možno práve teraz, to nechceme vedieť. Priznám sa aj ja mám rada Tarotové karty, aj keď som nikdy nebola, ani sa nechystám ku veštici. Vnímam ich ako SYMBOLY, ktoré prebúdzajú to čo v NÁS „spí“. Nie nadarmo toľké roky a vo všetkých kultúrach existuje používanie symbolov. TÚŽBA prebudiť sa, VEDIEŤ, spoznať niečo, na čo v danej chvíli nemáme odpoveď nás ženie hľadať ich. Zvyčajne ich hľadáme niekde inde, u INÝCH. Akoby sme nemali KĽÚČ k vlastnému životu. Žijeme život sami so sebou, odkedy sme ešte ani neboli na svete a práve toľko rokov a minút svojho života, odkedy sme sa narodili. Aj keď radi od seba utekáme, skrývame sa, alebo sa tvárime, že toto vlastne nie je o nás. A tak keď ja mám potrebu utiecť sama od seba, urobím to. ZASTAVÍM sa , urobím si pohodu, a vytiahnem si kartu. Keď je na nej symbol s obsahom, ktorý sa mi nepáči, vyťahujem si karty, kým nevytiahnem tú, ktorú v danej chvíli potrebujem. A keď sa mi to konečne podarí uSMEJEM sa. Aj to mi pomáha zostať v ROVNOVÁHE, lebo jeden z prvých receptov na to, ako to docieliť je  NEBRAŤ SEBA ani ŽIVOT príliš VÁŽNE.