Vo svojej konzultačnej práci v rámci terapeutickej podpory sa čoraz častejšie stretávame  so slovom burnout. Mnohokrát sa stáva nálepkou na stavy, kedy niet sily a energie pokračovať v práci, alebo živote tak, ako doteraz.

Klientka sedela takmer bez pohybu v kresle a zdalo sa, že každý pohyb jej spôsoboval veľkú námahu. Nakoniec sa predsa len trochu predklonila, zaclonila si dlaňami oči akoby sa veľmi potrebovala sústrediť a povedala: „ Ja vlastne neviem prečo som sa narodila. Cítim ale, že potrebujem, aby ma iní chválili a oceňovali. Byť najlepšia  ma stojí veľa úsilia a energie. Vyčerpáva ma to. Už nemám energiu, strácam chuť žiť.“
Keď ale rozprávala ďalej o svojom živote, dozvedela som sa, že má milujúceho manžela,  je úspešná v práci  a bohato využíva voľný čas, plávaním, cvičením jógy, relaxom v prírode.  Opisovala  work life balance resp. revitalizačné programy, ktorých sa zúčastnila. Zdravo behala, spoločne dýchala s ostatnými, „masírovala sa korbáčmi“,  meditovala..... Všetko robila správne. Keď nevládala, cítila potrebu aj zodpovednosť „dobiť sa“. Rýchlo a čo najviac.
Ale tak ako je to vo filme Pelíšky: „...súdruhovia z NDR niekde urobili chybu“. Evidentne chýbala  akási koncovka,  potrebná na pripojenie do siete. A tak nezostávalo nič iné  ako vyvíjať ďalšie a ďalšie aktivity a činnosti, aj keď iné  - tentoraz z kategórie „zdravé“.  A tak si  pridávala do života viac a viac aktivít, aby tie „ pracovné a povinnosti“ vyvážila zdravými . Ako bývala športovkyňa všetko absolvovala tak ako to robila aj v práci a doma. Výkonovo, s jasnou métou dosiahnuť cieľ. Ale obnova energie sa neudiala.
A to podporilo jej rozhodnutie hľadať pomoc inde a inak. Cesta ju priviedla ku mne.
(čítaj ďalej) – pokračovanie nasledujuci slide