Blog

Aj to ako počúvame nás dáva do wellbeing- pohody a šťastia.


Byť v pohode, úspešný, šťastný, vyrovnaný, kto by nechcel tento čarovný balíček s názvom wellbeing? Život je  však ako cesta auto, keď šoférujem znamená že, riadim a nepúšťam volant.

Čo alebo kto nám to v živote kazí ? Každodenne sme súčasťou obrovského množstvo rozhovorov. Pracovných, súkromných, samých so sebou, rodinných, spoločenských, zdvorilostných, nechcených, povinných.

Všimli ste si na čo v rozhovore sústredíme svoju pozornosť? Ako počúvame? Počúvame? Ak áno, čo počujeme?

Je to presne to čo partner v rozhovore hovorí, alebo jeho myšlienky prehlušia moje vlastné.
Odpoveď je zaujímavá. Našu pozornosť zamestnávajú predovšetkým naše myšlienky.  Teda počúvame preto, aby sme sa vedeli brániť a obhájiť v rozhovore, aby sme vedeli hneď zaujať stanovisko, názor, rozhodnutie. Predpokladáme, že cieľom rozhovoru je náš názor na cudziu situáciu.

Absolútne pre nás nie sú prioritné slová, ktoré počujeme. Prehlušujú ich naše vlastné myšlienky. To znamená, že v práve prebiehajúcom rozhovore nereagujeme na slová ktoré k nám prichádzajú, ale reagujeme na naše vlastné myšlienky. Bez toho aby sme počúvali, spustí sa náš autopilot a my reagujeme.

V rozhovore nám samovoľne nabiehajú riešenia a postupy, rady, nápady. Úplne nám stačí keď zachytíme 1-2 slová a naša myseľ si vytvorí vlastný dialóg. Je Vám to povedomé?

Aj Vám práve napadlo, že tu niekde je základ nepochopení v rozhovore?

Ale to nie je všetko čo prebieha počas komunikácie. Do hry vstupuje aj rozdielne vnímanie pohlaví.
Ženský svet je zameraný na symetriu, pocity. Ženská intuícia je nezastupiteľná. Ak žena vojde do miestnosti okamžite vidí, ak tak niečo nesedí. To prenáša aj do komunikácie.
V opačnom protipóle mužského sveta nájdeme zameranie na odchýlky. Muž okamžite vidí čo treba napraviť, preto je tak silný kritik.

Nie je možné, aby muž a žena reagovali v rozhovore v jednote.
A keď už v rozhovore máme plnú hlavú vlastných myšlienok, pohľadom sme preverili okolie, do situácie vstupuje empatia. Pozor empatia oboch strán.

Tí z nás, ktorí sa zaujímajú len o vlastné problémy, majú rovnaké očakávania od druhých. Problémy iných ich nezaujímajú, naopak majú silné tendencie ospravedlňovať seba. „Keby si vedel čo prežívam, rozumel by si tomu, prečo som ten projekt nedokončil načas“ Poznáte to?

Ďalším partnerom pre získanie wellbeing pri rozhovoroch sú naše očakávania. Je to náš najhorší filter. A je absolútne jedno, či máme očakávanie pozitívne alebo negatívne.  Akonáhle s nimi vstupujeme do rozhovoru, náš wellbeing nám z diaľky zamáva.

Ak vchádzame do komunikácie s vedomím, že druhá strana to má inak, netrváme na svojom, počúvame slová a tie k nám prichádzajú, vypočujeme ich. Odpovedáme, až keď príde otázka, vtedy sa rozhovor stal rozhovorom. Tá odlišnosť Vás milo prekvapí. Vybudujeme si bezpečie, bez tlaku na „podanie výkonu“ v rozhovore … sme ďalší krok k wellbeingu.

V našej každodennej komunikácii je 95% našich reakcií podvedomých, automatických alebo ak chcete – bez nášho vedomia. Reakcie spustené autopilotom našich presvedčení, skúseností, vzorcov správania. Vnímate ich?
Ak skúsite v rozhovore nereagovať /v prípade, kedy by Vám reakcia nabehla automaticky/ až vtedy zažijete ten rozdiel. A tu začína prvý krok k budovaniu wellbeing-u.

A môžeme to skúsiť spolu, pretože vedomie je ten najúžasnejší skladateľ možností. Proces vedomej práce je zážitková forma vlastného ja, na ktorú Vás pozývam.

 
Silvia Skalická
Publikované 2.03.2020

 

<< Späť na predchádzajúcu stranu